Prve roky v mene NO FUTURE
Historia Punku
Prve roky v mene NO FUTURE
Ked vynechame newyorske garazove kapely zo 70. rokov typu MC5, STOOGES ci NEW YORKDOLL dostaneme sa do prekliato nudneho Anglicka, kde sa onoho leta 1976 stalo nieco, comu sa hovori hudobna a kulturna revolucia. Bolo to uplne po prvy-krat, co sa musel mainstream sklonit pred chticom nastvanych adolescentov, ktori sa chopili nastrojov, bez toho aby vedeli aspon jeden jedniny akord. Fanusikovia rockovej hudby boli do tej doby nuteni akceptovat jediny druh zabavy, ktory spocival v chodeni na giganticke predstavenia, konajuce sa na futbalovych stadionoch, kde sice videli vynikajucich muzikantov, ale akykolvek kontakt s nimi bol len sen. Obdobie a slava rockovych dinosaurov preto musela isto iste raz skoncit. Prisiel PUNK, ktory bol drzy, neohrabany, sprosty a nudny. Spolocnost bola zhnusena a bulvarne platky mali na svojich obaloch stale to iste slovo : Punk! SEX PISTOLS, SIOUXSIE & BANSHEES, GENERATION X a THE CLASH - niekolko malo mien pociatocnych suborov. Spociatku sa zdalo, ze punk je vymyslom vandalov s destruktivnim chovanim a ich hesla typu "No future", "Chaos & Anarchy", ci "Fuck the system", ako keby to cele este podporovali. Toho casu vladlo v Britanii ozajstne bezvladie. Punks kopali do kontajnerov z odpadkami, rozbijali zaparkovane auta a najvacsiu radost im robilo, ked mohli fotografiu anglickej kralovny pripichnut spinacim spendlikom do nosa. Povodne udobie punku pomaly koncilo, mladez sa trochu ukludnila a spolocnost si na punk zvykla, ako keby to bola bezna sucast denneho zivota konzervativneho Anglicana...
Anarcho-punk alebo synonymum pre triednu vojnu
Cas ukazal, ze veci sa maju trochu inak...Po vytriezveni z pociatocnej nenavistnej euforie sa punk ukazal byt aj niecim inym nez cirim vandalizmom, hudobnou nevedomostou ci zavrhovanim vsetkeho, co je slusnej spolocnosti svate. Zatial co prva punkova vlna bola striktne nepoliticka(ked vynechame provokacie hakoveho kriza ci kosu s kladivom), dalsi punkovi naslednici sa snazia o cosi pozitivne. Povodne heslo "Anarchy" coby symbol chaosu, bezvladia a neporiadku sa v ociach lavicovo orientovanych spolkov typu CRASS (neskorsie CONFLICT), FLUX OF PINK INDIANS ci POISON GIRLS stava politickou myslienkou slobody a nezavislosti. Vznika anarcho-punk, ktory je dorazom predovsetkym v socialne kritickom obsahu svojich textov. Kapely nabadaju punks, aby prestali uzivat drogy, nekonzumovali to, co im spolocnost predhadzuje, a niektore dokonca apeluju na striktny pacifizmus(politický smer zavrhujúci vojny a hlásajúci zásady zmierlivého riešenia rozporov). Ked uz byt protistatny, potom bud maximalne nezavisly - to bolo heslo, ktore anarcho-punkove subory presadzovali a snazili sa vziat svoj osud do vlastnych ruk v podobe myslienky D.I.Y. - Do it Yourself (Urob si sam). Niektore narcho-punkove subory koncom 70. a 80. rokov podporovali protijadrove aktivity C.N.D., ucastnovali sa koncertov R.A.R. (Rock against racism) a nakoniec nihilisticky zavrhli aj celkove punkove hnutie, v ktorom videli iba sebadestrukciu. Ortiel nad sebou vyslovila aj znama kapela CRASS, ked pred punks predstupila so svojou kritickou piesnou "Punk is dead", ktora napada modnych punkerov, ktory si kupuju v drahych obchodoch suvenyry s anarchistickou tematikou. Niektori clenovia tejto kapely nakoniec opustili "civilizovane" mesto a uchylili sa na vlastnu farmu, kde podosial ziju a pestuju si vlastne potravinarske produkty zalozene na striktnom vegetarianstve a ekologii. Lenze ich najslavnejsia era pomaly konci uz v prvej polovici 80. rokov, ked boli anarcho-punks obvineni, ze sa so svojimi dreadlocky a dlhymi vlasmi podobaju skor hippies a proti nim bol punk odjakziva.
Ska a Mod revival hlasia: "Kaslite na umenie a podte tancovat"
Koniec 80. rokov bol vdaka punkovej explozii velmi stedry k roznym revivalom hudby z 60. rokov, takze svoj boom opat zazila subkultura MODS, ktory boli znovuobjaveny vdaka kapelam ako SECRET AFFAIRS a predovsetkym THE JAM, koho spevak Paul Weller je dodnes uznavanym rockovym muzikantom. Na svoje si prisli taktiez fanusikovia ska hudby, ktora sa vratila do britskych klubov vdaka novej ere TWO TONE hudby, co aj bol akysi hybrid povodneho ska a novovlnneho punku. Bolo to najslavnejsie obdobie pre dnes velmi oslavovane partie typu MADNESS, SPECIALS, BAD MANNERS a THE SELECTER. Ako revival Mods, tak revival ska si padli do noty vdaka svojim zalubam. V textoch kapiel obidvoch subkultur sa objavovali antirasisticke posolstva, vyzva k zabave a tancu a fanaticky obdiv k skutrom znacky Vespa a Lambretta. To vsetko zapricinilo, aby sa na scenu vratila druha generacia skinheads, pre ktoru boli vsetky tieto aspekty viac nez charakteristicke.
Oi! Oi! - punk z ulice vracia uder
Cas pre streetpunk - tak by sa dala nazvat dekada druhej punkovej vlny, ktora sa prebudzala uz od roku 1979 a explodovala v roku 1982. V uliciach velkych britskych miest bolo urodna poda pre novy punkovy styl, ktoremu dal novinar hudobneho casopisu Sounds Garry Bushell nalepku Oi! hned po tom, co londynska chuliganska skupina COCKNEY REJECTS predviedla hit "Oi!, Oi!, Oi!" na svojom debutovom singlu. Oi! (slang. Hej Ty) oznacovalo punkove kapely robotnickeho povodu, ktore odmietli strednu vrstvu punkov z lepsich rodin, ktorych zaluba sa tocila okolo drog a pozerstvo a dalo sancu novym punkovym kapelam tvrdsieho razenia. Na scenu sa dostavuju spolky anglickeho lumpenproletariatu ako SHAM 69, ANGELIC UPSTARTS, INFA RIOT a velmi kontroverzny SKREWDRIVER. Styl Oi! (niekedy oznacovany ako streetpunk) bol nasledovany vela dalsimi subormi ako ONE WAY SYSTEM, BLITZ, 4 SKINS, BUSINESS a predovsetkym potom pociatocnymi THE EXPLOITED, ktory ale podporovali rany punk a neztotoznovali sa s uhladenym vyrazom mod revival zoskupenim typu THE JAM. Punk proti punku, mohlo by sa zdat, ze? Zatial co prva vlna punkovych kapiel provokovala rozstrapatenymi vlasmi a spinacimi spendlikmi, druha vlna dotiahla provokacie do bodu varu, ked sa na hlavach punkov objavili ucesy zvane cherokee a vsetky miesta na tele boli kompletne potetovane. Styl Oi! punku (alebo punku 82) bol hudobne velmi agresivny, prehnane rychly a pre punkove hnutie az nezvycajne utocny. Ale cas isiel dalej a vsetko, na co si spolocnost zvykne, nie je zase az tak nebezpecne...
HARDCORE - a este tvrdsie
Zatial co si anglicky punkeri stale mysleli, ze USA su kludny odvar v style punkrockerov z RAMONES, pravda bola taka, ze najtvrdsi punk-rock sa rodil prave tam. Na scenu prisli agilni a politicki DEAD KENNEDYS, ktorych styl nazyvany hardcore punk ochromil vo svojej dobe cely svet. Ich spevak Jello Biafra brojil proti politike americkej vlady, napadal kompletne cely politicky system a nakoniec kandidoval na guvernera (bohuzial neuspesne). Aj ked sa aj v Britanii vyrojili tzv. harcore punk kapely typu DISCHARGE, MAU MAUS, G.B.H. alebo BROKEN BONES, bol to pri posluchu stale ten isty jednoduchy a efektivny punk rock. Americky hardcore zase spojil myslienku a naboj punku s hudobnymi schopnostami heavy metalu, z coho neskorvykrystalizoval styl nazvany crossover. Hrali ho kapely ako D.R.I., S.O.D., M.O.D., ale koketovali s nim aj AGNOSTIC FRONT alebo CRO MAGS. Kontinentalne rozdieli sa prejavili ako v hudbe, tak v politike. Zatial co europske formacie (zavisle na britskom trendu) sa stiehli do prijatelnych (niekedy velmi temnych) stylov ako new weve, new romance, gothic rock alebo zostali u stareho dobreho punk-rocku, ich americki kolegovia isli do maximalnych extremov. Anarchisticke punkove kapely (nazyvane crusty) nasledovali styl britskych sukmencov z CONFLICT a hudobne sa dostali az k grindcore stylu. HC skupiny, ktore zahrnovali ako punkove, tak skinheadske hnutie, sa dostali do takeho rozporu s povodnou punkovou ideou, ze medzi nimi bola maximalne nevrazivost. A to je dost mierne povedane. Zatial co zaciatkom 80. rokov spolu mohli dokopy hrat anarcho-hardcoreovy CRUCIFIX a viacmenej skinheadsky AGNOSTIC FRONT, v roku 1985 bolo toto prakticky nemozne. Neslo iba o to, ze skinheadske HC kapely podporovali robotnicke hnutie, svoju zem a razny postoj, zatial co punkove HC kapely vyzdvihovali anarchisticke idei, triednu vojnu a boj so systemom. Tu bol problem aj hudobny, kedy - povedzme si to na rovinu - na koncerty crossoverovych kapiel chodilo zmiesane publikum, teda punks, skins, metalisti a fanusikovia hardcore, a preto tiez na tychto show dochadzalo k castym roztrzkam a nasiliu. Bolo fajn, ze scena vyzerala spojena, ale realita bola uplne ina...
STRAIGHT EDGE - nova viera
Behom rokov 1981 az 1988 krystalizoval uplne novy styl hardcore, ktory sa volal podla piesne jeho zakladatelov, presnejsie teda podla kapely MINOR THREAT, ktora pochadzala z Washington D.C. Tamojsia scena vyzerala uplne inak nez scena v New Yorku ci Bostone, a tak vznikla dalsia zaujimava odnoz hardcore punku nazyvana Straight Edge. Straight Edge punks preklamovali vegetarianstvo, zivot bez drog (sucasne aj fajcenie a alkohol) a likvidaciu sexistickeho myslenia. Ich vznik je popisovany aj tak, ze mladi punkaci, ktorych nepustil personal do krcmy, boli vyhadzovaci oznacovani pismenom X, ktore im bolo namalovane na ruku, aby ich v krcme dobre poznali. A tito mladi nastvani punkaci urobili neskor akusi "znudzecnost" a stali sa priaznivcami Straight Edge. Bolo by samozrejme naivne domnievat sa, ze tomu tak naozaj bolo.
HARDLINE - z extremu do extremu
Z tejto vetvy pozitivnich punkov neskor vykristalizoval aj velmi nasilny prud - tzv. Hardline, ktoreho zastancovia napadali fajciarov a podnapitich ludi, sucasne aj punks. Ich pocet bol uplne zanedbatelny, ale niektore kapely ho podporovali a za najextremnejsi hudobny pocin na podporu tychto nasilnikov byva povazovane debutove album kapely PATH OF RESISTANCE. Na druhej strane vsak niektori Straight Edge inklinovali k duchovnym aktivitam sekty Hare Krsna (CRO MAGS, SHELTER alebo 108). To vsak odporovalo vsetkym povodnym idealom punkovej subkultury, a tak ich postavenie na scene oslabovalo, az zaniklo uplne.
PUNK'S NOT DEAD?
Zaciatok 90.rokov bol pre punkove hnutie dalsou inekciou. Ciastocne z punku vytvoreny grunge z americkeho Seattlu (NIRVANA, PEARL JAM atd.) dal sancu mnoho dalsim stylom, ktore boli do tej doby pre punkovu hudbu velkou neznamou. Vela punkovych kapiel zacalo nasledovat melodicky a uspesny styl BAD RELIGION a NOFX, co bola cesta pre dnesne komercne uspesne subory typu GREEN DAY, THE OFFSPRING alebo BLINK-182. Z velkej casti punkovej hudby sa stal neznesitelny teatr, ktory je prezentovany nie prilis odusevnelymi videoklipmi a velkolepymi koncertami. Vlastne je to presne to, proti comu punk vzdy bol. Megalomansky a hudbu pohlcujuci mainstream. Na punkovej scene je vsak stale zivo. Jedni tvrdia, ze punk je v poriadku pokial je iba prostriedkom k zabave a provokacii. Kde je pravda, nech posudi kazdi sam. Iba naivni skeptik by sa mohol domnievat, ze zuvackove a umele "neopunkove" kapely v MTV su koncom punkoveho hnutia. Ten naozajstny punk je tuna stale. Vzdycky sa bude hrat v garaziach a v pivniciach. A hovorme tomu ako chceme : "Punk-rock", "Hardcore", "Oi!" alebo "Ska". Punk-rock nie je iba o hudbe, je to o postoji generacie, ktora ma co povedat - vzdycky sa vrati a ked sa zmenime, da nam zase tu istu facku ako vsetkym v roku 1976... Je dobre, ze punk nie je uzavretou kapitolou s jasnym koncom. Vzdy sa objavia nejake obavy a otazky...